V nedeľu bol Deň otcov. Nie, že by sa u nás nejako oslavoval, teda posledné tri roky určite nie. Len päťročná dcérka sa na Deň matiek v máji pýtala, či aj tatinkovia majú taký sviatok.
V sobotu poobede sa ma na pieskovisku spýtala, kedy už konečne budú mať aj tatinkovia taký sviatok ako mali maminky. Povedal som jej, že predsa zajtra, v nedeľu. Najprv neverila, myslela si, že si vymýšľam.
V nedeľu ráno sme ako vždy vstali a zdalo sa, že bude celkom obyčajná nedeľa. Lenže hneď mi bolo podozrivé, že ona nechce pozerať svoje obľúbené nedeľné rozprávky. Odišla do izby a povedala mi, aby som chvíľku za ňou nechodil. Ešte stále som nič netušil.
Aj mi to dobre padlo, lebo z tých horúcich nocí som bol akýsi nevyspatý a tak som len tak posedával a podriemkaval pred telkou. Dokonca som mal konečne čas si prečítať noviny.
Prešla polhodinka a ona vybehla z izby do kuchyne a po chvíľke utekala naspäť. Stihla mi akurát pripomenúť, aby som ešte do izby nechodil. Po dlhšej chvíľke vyšla opäť a pýtala nitku. Začudoval som sa, čo s ňou bude robiť, ale podal som jej, čo chcela.
Ubehla ďalšia polhodinka a ja už som začal byť poriadne zvedavý, čo tam vymýšľa. Po viac ako hodinke konečne vyšla. Prekvapený som bol už pri pohľade na ňu. Už nebola v pyžame. Na seba mala oblečenú novú ružovú sukničku. Väčšinou nosieva tepláčky alebo kraťasky, takže ma to dosť prekvapilo. K tomu mala to najkrajšie „barbiovské“ tričko. Všetko pekne zladené v ružových farbách.
Podávala mi ruku a ťahala ma do izby. Bol som prekvapený už len z toho, že sa dobrovoľne a sama obliekla. Väčšinou ju musím do toho hnať. Pred dverami do izby som musel zavrieť oči. Keď sme vošli dnu, čakalo ma naozaj veľké prekvapenie.
Postieľka uprataná, paplónik zložený. Pozriem sa na druhú stranu a stolík, na ktorom sa vždy povaľovalo kopu papierov, pokreslených obrázkov, knižiek, bol zrazu pekne uprataný, všetko uložené.
Na malej nástenke, ktorú má v izbe, boli prišpendlené nakreslené obrázky. Starostlivo urobila výber tých najkrajších, ktoré sme spoločne kreslili.
Cez šírku izby bola natiahnutá nitka a na nej prichytené ďalšie obrázky. Našiel som tam aj tie, ktoré sme spolu kreslili už veľmi dávno. Musela sa natrápiť s tým, kým tú nitku natiahla a prichytila tam tie obrázky. Radšej som si ani nepredstavoval, kam všade musela vyliezť, keď tú nitku uväzovala.
Obzeral som sa dookola po izbe. Tá izba bola akási iná. Básnik by povedal, že žiarila. Naozaj v nej bolo v čosi nové. Bola uprataná a všade naokolo boli obrázky a medzi nimi iba ona celá v ružovom a ja.
Zostal som stáť a len som sa dlho obzeral okolo. Ona netrpezlivo čakala, čo na to poviem. Ja som sa stále len obzeral a bol to pre mňa taký malý šok, že som nevedel, čo na to povedať. Potom mi povedala, že to je od nej darček k môjmu sviatku tatinkov.
Už zasa sa mi tlačila slzička do oka. Vravím si, to decko ma v poslednom čase vie akosi často dojať. Tak som ju vyobjímal, vypusinkoval a obaja si myslím, že sme mali pocit, že tá nedeľa je výnimočný deň.
