reklama

Kde sa máme hrať?

To bola otázka, ktorá padla z úst malého chlapca cez víkend na detskom ihrisku, keď mu mama zakázala sa hrať v piesku, lebo je v ňom všeličo - a mala pravdu. Zakázala mu válať sa v tráve, lebo je vysoká a vraj možno sú v nej kliešte ale skôr je plná psačích hov*** - a mala pravdu. Zakázala sa mu húpať na „pneumatikových húpačkách“, lebo na prvý pohľad vyzerali, že dlho visieť aj bez detskej záťaže už nevydržia - a tiež mala pravdu. Ale na druhej strane, musím povedať, že aj ten chlapec mal svoju pravdu a na svoju otázku odpoveď nedostal.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Už keď som v predchádzajúcom príspevku písal o tom, ako nás po zime privítala jar, myslel na to, že deti to budú mať u nás na sídlisku tento rok zasa o niečo ťažšie. Kedysi to bývalo krásne, veľké detské ihrisko. Myslím najväčšie v meste. Dnes z neho zostala už len veľkosť.

Kedysi dve veľké pieskoviská, do ktorých vždy na jar malé nákladné auto vysypalo fúru piesku a pamätám sa, ako sme ho s radosťou na plastových tatrovkách rozvážali po celkom pieskovisku. Bol tak krásne žltý a jemný. Dnes už ani nepamätám, kedy do pieskoviska nový piesok priviezli. Deti sa stále hrajú v tom istom, starom, špinavom pisku, plnom všelijakej nečistoty, od cigaretových nedopalkov, cez rôzne kúsky papiera, až po sklenené úlomky. Piesok nikdy nikto nečistil, nepreosial, a dobrých pár rokov nedopĺňal, hoci podľa mojich vedomostí má mesto takúto povinnosť zo zákona nie len raz za rok. Ani sa nečudujem rodičom, že zakazujú deťom hrať sa v piesku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kedysi sme sa húpali na pekných húpačkách. Vždy bol čas a priestor ich aj namaľovať nejakou peknou farbou. Boli od okolitého detského ihriska oddelené pekným, farebným plôtikom. Dnes zo všetkých ôsmych, zostala len konštrukcia, na ktorú pred tiež dobrými desiatimi rokmi zavesili staré pneumatiky, ktoré pár rokov poslúžili ako húpačky. Dnes z nich ešte tri visia a na dvoch sa ešte odvážne deti snažia húpať. Ale nečudujem sa rodičom, že zakazujú deťom chodiť sa sem húpať.

Okolo celého detského ihriska bola kedysi veľká trávnatá plocha, po ktorej sme behali. Dievčatá si v lete rozložili deku a priniesli bábiky. Niekoľkokrát do roka ma ráno zobúdzal motor benzínovej kosačky ale aj vôňa čerstvo pokosenej trávy. Dnes kosačku vidieť na detskom ihrisku možno raz za rok a ten pán čo kosí, dosť nadáva, lebo často krát narazí pri kosení na nejaký kameň alebo iný premet, z čoho teda evidentnú radosť nemá. V tak vysokej tráve ho naozaj nemôže spozorovať. Z veľkej trávnatej plochy okolo detského ihriska veľa nezostalo. Veľkú časť zabralo nové veľkokapacitné parkovisko. Obchodov a supermarketov pribúda a detí sa rodí menej. Argument tu teda je. Kým sme mi mali kedysi ako deti pekný, skoro „anglický trávnik" dnes majú deti, na tom kúsku, čo zostal, skoro po kolená vysokú trávu. Iste so zopár kliešťami a naisto so spústou psačích hov***. Takže ani sa nečudujem, že rodičia zakazujú deťom sa tu hrať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Spomínam si ešte na veľké futbalové ihrisko, ktoré ani na chvíľu nebolo prázdne a tráva na ňom nemala šancu ani narásť, lebo ju „malý" aj „väčší" futbalisti vyšliapali. Dnes je zo strán zarastené burinou a ak je sucho dosť sa práši, ak naprší, dlho sa v jeho strede udrží hlboká a veľká mláka.

Spomínam si aj na detský kolotoč, na ktorom sme sa toľko navozili. Dnes zo zeme trčí iba kus železného pahýľu, o ktorý sa dá akurát tak potknúť.

Spomínam si na preliezky, ktoré pred desiatimi rokmi naposledy natreli farbou. Jaááj, čo sme sa tam navymýšľali. Tie jediné ešte slúžia. Boli vyrobené z kvalitného železa. Ešte sa nepodarilo ich zlomiť. Schádza sa na nich, spolu so zapadajúcim slnkom, naša dorastajúca mládež. Vylezú hore, posedia, pofajčia, občas niečo popijú. Nevídam ich tam síce často, ale nedopalky od cigariet a občas nejaká, niekedy aj nerozbitá fľaša, vždy po nich zostane.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nebudem sa čudovať, ak rodičia úplne zakážu deťom sa hrávať na tomto, kedysi najlepšom a najväčšom ihrisku v meste.

Ale už teraz sa vôbec nečudujem, tomu malému chlapcovi a jeho otázke: „Kde sa máme hrať?"

Kto mu odpovie?

Michal Kubala

Michal Kubala

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Niekedy celkom normálny a obyčajný, inokedy kladúci si otázku PREČO na nekonečne veľa vecí. Zoznam autorových rubrík:  DovolenkaMiškaSúkromnéNezaradenéZo života

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu